Prázdny

Verejný cintorín

Rastislavova 83, 04001 Košice


Najväčšie pietne miesto na Slovensku s rozlohou 32 hektárov a kapacitou viac ako 30.000 hrobových miest

História 

Počiatky jeho vzniku siahajú do 80. rokov 19. storočia, kedy sa začali dovtedy fungujúce cintoríny zapĺňať.  Stavbu, ako to zachytávajú historické pramene zrealizovali podnikatelia Schmidt a Kolacsek. "Pri tvorbe sa snažili vytvoriť napodobeninu niektorého z parížskych cintorínov. 

Prvými nebožtíkmi deti

Vo februári 1888 vtedajšie mestské zastupiteľstvo schválilo Štatút o správe a prevádzke cintorína. Po jeho odsúhlasení ministerstvom vnútra v apríli 1889 vydalo zastupiteľstvo vyhlášku o zatvorení, respektíve zrušení dovtedy používaných cintorínov. Prestali fungovať Cintorín sv. Kríža, evanjelický, kalvínsky i židovský cintorín. Jediný, ktorý ostal, bol Cintorín sv. Rozálie.Prvými nebožtíkmi na verejnom cintoríne, ktorých 1. júna 1889 pochoval pomocný duchovný Béla Mihályffy, boli Andrej a Štefan. Jeden mal štyri roky a bol synom domáceho sluhu Antona Zsampáka. Druhým bol ročný chlapček tesára Ondreja Kovalcsika. "Na cintoríne je dnes 22 parciel. Medzi nebožtíkmi sú pochovaní i vojaci. Asi 6 000 padlých z I. svetovej vojny ležalo najprv na tzv. vojenskej časti verejného cintorína. Neskôr bol Čechom, Slovákom, Maďarom, Nemcom, Rakúšanom, Rusom, Bulharom, Rumunom, Poliakom,

Francúzom, Turkom a Talianom postavený pamätník. Pripomína vojaka v zákope. Je tam aj nápis: ´Pochovaným vojakom prvej svetovej vojny 1914-1918´." 

Neďaleko tohto pamätníka je ďalší v podobe obelisku. Venovaný je talianskym vojakom, ktorí padli v Košiciach v roku 1919. Pamätník im dal postaviť veliteľ 6. divízie legionárov generál Rossi. Dodatočne tam boli uložené telá talianskych vojakov, ktorí padli v novembri 1944. Okrem mien je na stĺpe, obnovenom v roku 2002, taliansky text.

"Na juhovýchodnej strane vrcholu cintorína, konkrétne na jednej časti parcely č. 12, sú hroby vojakov z II. svetovej vojny. Je ich do 100 a sú to tzv. československí vojaci. Ich hroby, ktoré sú v štyroch radoch, sme začali postupne obnovovať. Prvý rad, i vďaka tomu, že sme vyrovnali kríže, vysadili trávu a odstránili burinu i korene drevín, je už dokončený a nadobudol úplne iný vzhľad. Postupne podobne upravíme ďalšie tri rady vojenských hrobov." V centre cintorína je podľa ďalších informácií konateľa spoločnosti postavený pomník s hrobmi vyše 3-tisíc vojakov a dôstojníkov Sovietskej armády. Zomreli pri oslobodzovaní východného Slovenska a Košíc. Pomník bol odhalený 6. júla 1946.

Na verejnom cintoríne je niekoľko miest, o ktoré sa má spoločnosť Rekviem starať. Stanovuje to VZN mesta. Je to napríklad hrob J. Kukorelliho i hromadný hrob tých, ktorí boli povešaní na stromoch na Hlavnej ulici. Ďalej hromadný hrob odporcov fašizmu postrieľaných pri Ťahanovskom tuneli a pamätník Neznámeho vojaka presťahovaný z Námestia osloboditeľov, ktorý je vedený ako národná kultúrna pamiatka. A potom spomínané cintoríny vojakov z I. i II. svetovej vojny a pomník vojakov Sovietskej armády. "Na verejnom cintoríne odpočíva veľa osobností, ktoré sa zapísali do života mesta. Sú to napríklad ...... Anton Prídavok, Bauerneblovci, teda bývalí majitelia košického pivovaru či akademický sochár Vojtech Löffler. Vymenovať všetkých sa nedá," vraví K. Kačmáry.

Na území mesta je najväčším pietnym miestom Verejný cintorín na Rastislavovej ulici. Má rozlohu 32 hektárov a vrátane kolumbárií, krýpt a hrobiek je tam asi 30-tisíc hrobových miest. O ich správu, rovnako ako aj o Krematórium, sa stará spoločnosť Rekviem, s. r. o.
 

Kontakt a otváracie hodiny

Telefón evidencia hrobových miest:

+421 55 62 503 40

E-mail evidencia hrobových miest:

Telefón vedenie spoločnosti:

+421 55 62 501 80

E-mail vedenie spoločnosti

Fax:

+421 55 62 501 80

Stránkové hodiny:

PO: 7:00 - 15:00
UT: 7:00 - 15:00
ST: 7:00 - 17:00
ŠT 7:00 - 15:00
PI: 7:00 - 15:00



Otváracie hodiny cintorína:

Od 1. mája do 8. novembra: 7:00 - 20:00
Od 9. novembra do 30. apríla: 7:00 - 17:00